5. októbra 1944 odletela letka 8 britských bombardérov typu Vickers Wellington z talianskej leteckej základne Foggia. Ich úlohou bolo zhadzovať míny do Dunaja v blízkosti Bratislavy a zabrániť tak plavbe lodí a tým aj presunu dôležitých surovín, ktoré sa po Dunaji prepravovali (pohonné hmoty, munícia atď). V skorých ranných hodinách sa bombardéry priblížili k Bratislave a začali klesať, no dostali sa pod paľbu nemeckej protileteckej lode, ktorá na tomto úseku hliadkovala. Loď zostrelila stroj s označením MF 485-´A´, ktorý sa zrútil neďaleko Čunova. Všetkých 5 členov posádky zahynulo, podarilo sa vyloviť iba jedno telo – radistu rotmajstra Charlesa Herberta Gunbyho, ktorý je pochovaný na britskom vojenskom cintoríne v Prahe. Celý incident videl len jeden svedok, ktorý sa v tom čase prechádzal so svojou priateľkou pri rieke, neexistujú ani žiadne zachované zvyšky stroja, ani fotografie. Pri tele rotmajstra Gunbyho sa našli časti krídla. Incident upadol do zabudnutia, no po čase začali pátrať po svojich príbuzných pozostalí po posádke.
Alan Johnson mal len osemnásť mesiacov, keď jeho strýko, pôvodne Kanaďan, zahynul. Preňho preto rozprávanie o tragédii nie je iba spomienkami, ale i históriou. „Svojho strýka som nepoznal. Odleteli z Foggie a nikdy sa nevrátili,“ povedal Johnson, ktorý v roku 1993 prišiel pátrať po osude svojho príbuzného do strednej Európy. Podľa pôvodných informácií totiž spadol v Maďarsku. Alan Johnson mal iba jedinú tabuľku s menom a s informáciou, že jeho strýko je nezvestný. Až v roku 2003 vyšlo najavo, že jeho život vyhasol nie v Maďarsku, ale pri Bratislave a tam sa Alan Johnson stretol aj s ostatnými rodinami, ktoré mali o svojich blízkych oveľa viac informácií. „Vždy to bolo pre moju rodinu zahalené tajomstvom. Nemali sme vôbec žiadne informácie,“ povedal Johnson. A neskôr k tejto téme dodal: „Uvedomujete si, akí boli tí ľudia mladí? Môj strýko mal 29, bol jedným zo starších členov posádky.“
Najviac informácií o svojom otcovi má David Gunby, ktorý žije na Novom Zélande. „Ten sa výrazne zaujímal o osud svojho otca. Bol jediným z posádky, koho telo našli,“ podotkol Johnson. Gunby ho kontaktoval, poskytol mu množstvo informácií o Robertovi Johnsonovi. Alan potom vyhľadal ďalšie fakty v archívoch.
Johnson je sám pacifistom, pracoval ako inžinier a kontrolór v leteckej doprave, so svojím strýkom mal teda viacero vecí spoločných.
Vďaka podpore Britského veľvyslanectva sa v roku 2003 podarilo odhaliť pamätník posádke bombardéra. Je to jediný pamätník venovaný letcom RAF na Slovensku.
Pamätník sa nachádza pri vodnom diele v Čunovo, kúsok pred galériou Danubiana na ľavej strane cesty a je dobre viditeľný. Je to úctivé gesto pre mužov, ktorí bojovali za slobodu, za nás všetkých a za to zaplatili tou najvyššou cenou. Táto udalosť by nemala nikdy upadnúť do zabudnutia, tak ako všetky hrôzy druhej svetovej vojny. Česť ich pamiatke.
Rotmajster Charles Herbert Gunby-radista
Čatár Robert Cummin Ropson Johnson-strelec
Letecký kapitán Arthur Leslie Mayers-pilot
SeržantVallanc McCall-navigátorSeržant Harryh Walker Hesketh-bombometčík
Ak by vám bol tento článok povedomí , je to možné , pretože už bol raz na mojom blogu (na Sme) kde mi môj blog bez udania dôvodu zrušili.Dúfam,že tu sa mi to nestane 🙂 V prípade otázok rád odpovedám. 