Marekov blog

Stalingrad, Moskva, Kursk, Berlín, Normandia, toto všetko sú názvy bitiek, ktoré mnoho ľudí pozná a ktoré sa zapísali do dejín druhej svetovej vojny. Poznáme ich vďaka ich víťazom a vďaka ich porazeným. Stalingrad – veľká porážka nemeckej armády a aj zvrat vo vojne. Berlín – konečná porážka Tretej ríše. Všetky tieto bitky a mnohé ďalšie mali nesmierny význam, no sú aj bitky, ktoré poznáme menej, ak nie vôbec, a boli viac alebo menej významné nielen ich dianím, ale aj tým, že si zaslúžili isté prvenstvo alebo raritu.

Patrí sem napríklad prvá ofenzíva, v ktorej boli hromadne použití parašutisti, a to počas útoku na Nórsko a Dánsko (Fall  Weserübung), alebo prvá americká ofenzíva v Európe, ktorou bol námorný výsadok v severnej Afrike (operácia Torch), či bitka pri Kursku, ktorá sa zapísala do histórie ako najväčšia tanková bitka. Vedeli by sme menovať mnoho bitiek a operácií, ktoré mali prívlastok jediné svojho druhu alebo boli niečím špeciálne alebo ostali úplné zabudnuté.

Úspechy nemeckej armády v prvých rokoch vojny pozná každý, po roku 1943 však sláva Wehrmachtu začala ísť dolu vodou, ofenzívu nahradila defenzíva, slávy a vavríny sporadické informácie a ľudia vedia iba to, že ich Sovieti „hnali“ domov. Áno, hnali ich, ale nie v pravom slova zmysle a toto hnanie bol úporný boj až do konca. Bitka, ktorú dnes opíšem, sa zapísala do dejín ako posledná nemecká ofenzíva počas druhej svetovej vojny. Pre niektorých to bol zbytočný útok, pre niekoho posledná šanca na úspech a pre niekoho len ďalšia z radu bitiek.

Operácia Frühlingserwachen alebo po slovensky jarné prebudenie bol posledný nemecký veľký útok vo vojne a na východe. Operácia sa uskutočnila od 6. marca do 16. marca v kooperácii s maďarskými vojskami. Situácia v marci roku 1945 bola pre Wehrmacht a celé Nemecko nepriaznivá. Spojenci prekročili hranicu ríše na západe, Sovieti na východe sa čoraz viac blížili k Berlínu a spojenecké letectvo bombardovalo všetky strategické ciele v Nemecku. Palivo, munícia, technika a čerstvé posily sa stávali minulosťou, no aj napriek týmto faktorom veril Hitler úspech a v prebudenie jeho armády a aj šťastia vo vojne…

Plán útoku

Celá operácia sa odohrala v Maďarsku, neďaleko jazera Balaton, a to z dôvodu, že sa tu nachádzali posledné ropné polia, ktoré boli smrteľné dôležité. V tomto čase boli z Arden stiahnuté najlepšie dostupné sily SS a Wehrmachtu a boli prevelené sem, aby podporili ofenzívu. Nemecké sily skupiny armád Juh boli rozdelené takto:

* nemecká 6. tanková armáda SS vrátane 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler

* nemecká 2. tanková divízia Wehrmachtu

* nemecká 6. armáda Wehrmachtu

* maďarská 3. armáda

Bolo to približne 140 000 mužov, 900 tankov (hlavne typu Panzer IV., Panzer VI Tiger, Panzer V, Panther, Tiger II . ), asi 5000 diel a 500 lietadiel Luftwaffe.  Sovietske sily boli rozdelené nasledovne:

* sovietska 4. gardová armáda

* sovietska 6. gardová tanková armáda

* sovietska 9. gardová armáda

* sovietska 26. armáda

* sovietska 27. armáda

* sovietska 46. armáda

* sovietska 57. armáda

Sovieti disponovali 470 000 mužmi, 400 tankami (T-34 SU-100 IS-2 SU-75), 8000 delami a asi 800 lietadlami. Ich armáda však bola lepšie zásobovaná, mali výhodnejšiu pozíciu a hlavne veľké rezervy.

nemecké sily postupujú Maďarskom

Nemecký plán:  Nemecké vojská mali zaútočiť na sovietsky 3. ukrajinský front generála Fjodora Tolbuchina. Generál Josef Dietrich so svojou 6. tankovou armádou SS mal za úlohu ako prvý zaútočiť na sovietske vojská, ktoré tvorili severne od jazera Balaton širokú líniu. 6. tanková armáda SS mala zatlačiť sovietsku 27. armádu k Dunaju a zničiť ju. Po dosiahnutí rieky sa časť nemeckých tankových síl mala otočiť a zaútočiť zo severu na Budapešť, ktorú bránila sovietska 6. gardová tanková armáda. Ďalšia časť nemeckých obrnených jednotiek mala zaútočiť na mesto z juhu. Tieto jednotky mali nadviazať spojenie s vojskami Skupiny armád E, ktoré sa mali pokúsiť prebojovať na sever cez Moháč, a stretnúť sa s južným predvojom 6. tankovej armády SS. V prípade úspešného stretnutia mali spoločne zaútočiť na sovietsku 26. armádu a 57. armádu.

Nemecká 6. armáda mala zatiaľ vyvíjať tlak na sovietsku 26. armádu a zabrániť jej v ústupe. Nemecká 2. tanková divízia Wehrmachtu mala zatiaľ postupovať na juh od Balatonu k Kaposváru a obkľúčiť sovietsku 57. armádu. Maďarská 3. armáda mala kontrolovať severnú oblasť západne od Budapešti.

tank typu Panther ktorý sa zúčastnil ofenzívy na nemeckej strane

Nemecký útok: Nemecký útok začal podľa plánu 6. marca 1945, a to aj napriek veľkému zablateniu terénu. Prvé nemecké útoky zasiahli 1. bulharskú a 3. juhoslovanskú armádu. Nemcom sa podarilo prekročiť rieku Dráva a vytvoriť na jej východnom brehu 2 predmostia asi 8 km široké a 5 km hlboké. Sovieti následne posilnili tento úsek jednotkami 133. streleckého zboru.

Hlavný nemeckú úder, ktorý viedla 6. tanková armáda SS a 6. poľná armáda medzi jazerami Velence a Balaton, sa začal ráno o 8:40 polhodinovým delostreleckým útokom na nepriateľské pozície. Útok zasiahol hlavne 4. gardovú a 26. armádu 3. ukrajinského frontu. Nemci nasadili pomerne silné tankové zoskupenia operujúce na 1,5 – 2 km širokú úsekovú frontu, lokálne až so 70 tankami a samohybnými delami. Nemci po prvom dni ťažkých bojov postúpili 4 km. Po tom, čo sovietske velenie zaregistrovalo ohrozenie, vyslalo do protiútoku 18. tankový zbor a neskôr aj 5. gardový jazdecký zbor a 208. brigádu samohybných diel. Bojové operácie neustále sťažovalo nepriaznivé počasie, hlavne neustále hmly neumožnili Sovietom nasadiť na podporu brániacich sa vojsk letecké sily. Počas týchto bojov boli po prvýkrát použité v nočných tankových bojoch zariadenia na nočné videnie.

Do 14. marca bola táto nemecká ofenzíva vo vážnych problémoch. 2. tanková divízia Wehrmachtu bola zastavená južne od Balatonu a jednotky 6. tankovej armády SS severne od neho. Skupina armád E kvôli prudkému odporu 1. bulharskej armády a juhoslovanských partizánov vedených Josipom Brozom Titom, nikdy nedosiahla mesto Moháč.

Sovietsky protiútok: 16. marca 1945 začal silný sovietsky protiútok a za dvadsaťštyri hodín boli Nemci zatlačení do pozícií, ktorými disponovali na začiatku ofenzívy.

22. marca museli Nemci zvyšné obrnené jednotky presunúť na iné ohrozené úseky. Sovietska ofenzíva pokračovala a pozície Nemcov v Maďarsku boli čoskoro obsadené. 30. marca sovietske jednotky 3. ukrajinského frontu prekročili maďarsko-rakúsku hranicu.

Nemci už svoje stratené tanky nemali ako nahradiť

Do 4. apríla bola Dietrichtova 6. tanková armáda SS stiahnutá k Viedni a obsadzovala obranné pozície pred očakávanou sovietskou ofenzívou. Na mesto sa chystala zaútočiť 4. gardová, 9. gardová, 6. gardová tanková a 46. armáda. Viedeň padla po krátkych bojoch už 13. apríla.

Zvyšky 6. tankovej armády SS bojovali severne od Viedne proti 9. gardovej a 46. armáde. Po dobytí Viedne zvyšné jednotky 6. armády Wehrmachtu ustupovali severne od mesta Graz tlačené 26. a 27. armádou. 15. apríla zvyšné jednotky 2. tankovej armády bojovali južne Grazu a Mariboru. Útočila na ne sovietska 57. a 1. bulharská armáda. Medzi 25. aprílom a 4. májom utrpela 2. tanková armáda v boji s nepriateľom v blízkosti Nagykanizsy počas Nagykanizsa-Körmendskej ofenzívy ťažké straty a Nemci prišli o posledné ropné polia.

Medzi 16. a 25. aprílom bola maďarská 3. armáda zničená asi štyridsať kilometrov od Budapešti. Zničila ju sovietska 46. armáda, ktorá smerovala na Bratislavu a ďalej do Rakúska.

Výsledok operácie znamenal, aj napriek počiatočnému úspechu, porážku a dosiahnuté straty už Nemci nemali čím nahradiť. Nemecký plán bol príliš ambiciózny, nepriateľ silný a počasie nepriaznivé (veľké dažde a blato). Útok iba urýchlil definitívnu porážku Ríše. Nemôžeme však zaprieť snahu vojakov, generálov a veliteľov, ktorí do poslednej chvíle plnili rozkazy a aj napriek nezmyselnému útoku urobili, čo bolo v ich silách. Tak, ako honosne pochodovali vojaci Wehrmachtu po uliciach Paríža, tentoraz ustupovali pod náporom nepriateľa ďalej do vlasti, aby vybojovali svoj posledný boj…

ruské tanky v postupe