17.12 1944 sa odohrala najväčšia letecká bitka 2.sv. vojny nad územím Protektorátu Čechy a Morava. Na oblohe sa stretli americké bombardovacie zväzy 15. leteckej armády a ich stíhací doprovod, smerujúce na strategické ciele v Protektoráte. Ich súpermi boli nemeckí letci skupiny JG 300 a JG 301 (Jagdgeschwader). Na oblohe sa ocitlo zhruba 850 amerických strojov oproti 300 nemeckým stíhačom (údaje sú iba približné). O 11.50 prišlo k prvému stretu lietadiel a potom prebiehali boje počas celého náletu. Ako to všetko začalo? Poďme od začiatku: O 3. hodine ráno bol budíček amerických letcov a brífing v hlavnom stane a oznamovanie cieľov. Tentokrát to bol Protektorát a Nemecko! Akcia sa môže začať…….
Prípravy: Americkí letci sa všetci ráno zišli na brífingu v hlavnom stane a s napätím počúvali, čo bude ich nastávajúci cieľ. Situácia pre letcov bombardovacích zväzov bola neľahká. Lietali na 12-hodinové misie nad nepriateľským územím vystavení paľbe Flaku (pozemné protiletecké delostrelectvo), útokom nepriateľských stíhačov, poruchám a neduhom počasia. Nemecko bolo už 2 roky intenzívne bombardované, no ich hospodárstvo neustále produkovalo veľké množstvo materiálu. Nálety na ciele ako Berlín sa stávali pre mladých pilotov doslova samovraždou. Zlepšenie prišlo zavedením stíhacej podpory, ktorá sprevádzala bombardéry na ich ceste. Pod ochranou stíhačov konečne klesli straty bombardérov. Pre nemecký vojenský priemysel boli najdôležitejšie rafinérie, závody na výrobu syntetického benzínu atď.
Dnešným cieľom 15. leteckej armády boli: Blechhammer a Odertal. Nie nadarmo sa medzi letcami hovorilo o tom, že tieto dva ciele patria medzi najťažšie. Boli na hranici doletu ich strojov. Po brífingu sa presunuli k svojich strojom. Bolo rozhodnuté: útočiť bude 527 bombardérov typu B-24 a B-17 a kryt ich bude 300 stíhačiek typu : P-51 Mustang a P-38 Lightning (ich dolet bol rozšírený prídavnými nádržami). Zväz bombardérov bol rozdelený takto: na Blechhammer-Nord poletí 191 B-17tiek na Blechhammer-Ost 105 B-24 (Liberátorov) a na Odertal 232 B-24iek do vzduchu pôjde 6000 mužov! Letci sa rozišli do svojich strojov, začali predletovú kontrolu a prípravy na let. Stroje boli naplnené až po okraj palivom a bombami. Ranné ticho prerušilo štartovanie motorov a stroje sa pripravili na štart. Prvá B-17 (lietajúca pevnosť) sa pristavila na začiatok dráhy, pilot dal plný plyn a pripravil sa na vzlet. Vedel, že jediná chyba by ho stála život celej posádky. Odbrzdil a lietadlo sa pomaly rozbehlo a nabralo rýchlosť. Úspešne sa zdvihlo a pomaly stúplo, čakala ich ťažká misia. Mnoho z týchto strojov bolo vidno naposledy.
Nemecká strana: Nemecké monitorovacie stanice zachytili prvé rádiové signály a vedeli, že v najbližších hodinách musia očakávať nálet. Kam smerovali? To zistili časom. Na zemi sa pripravovali posádky protileteckej obrany k útoku. Tiaž útoku pripadla na letecké eskadróny JG 301 A JG 300. Za necelé 4 hodiny po štarte bolo jasné, že Južné Nemecko úder nečaká. Letka sa nestočila k Alpám, ale na smer Protektorát, teraz mierila na juh Slovenska. Pravdepodobne to na Blechhammer alebo Most alebo na rafinéria v Prievoze, no zväz bol príliš veľký na taký cieľ. 10:45 na letiskách JG 300 nastala pohotovosť: z letísk v Borkheide, Lôbnitzu, Reinsdorfe začali štartovať Messerschmitty 109 G10/G14 a Focke-Wulfy 190 A8/A7. Do osudového stretnutia zostala hodina…
Formácia bombardérov sa zatiaľ prebíjala zlým počasím a nedarilo sa im držať takú tesnú formáciu, ako by chceli. Bombometčíci zatiaľ nevideli zem a vyzeralo to na bombardovanie naslepo. Bombardéri sa blížili k bodu IP (initial point) – prípravný bod náletu, kedy si aj tí najodvážnejší obliekli protiflakové vesty a helmy. Nad Odertalom a Blechhammerom bol flak mimoriadne hustý, niekedy to vyzeralo, že letci letia do mrakov, bola to však súvislá stena flaku. Američania leteli vo výške 8000 m, kde teplota dosahovala -20 stupňov. Na oblohe vyzeral zväz impozantne.
Boj: Zostava nemeckých stíhačov bola navádzaná z Döberlitzu z Berlína a letela naproti Američanom. Piloti mali oči na stopkách a pátrali po náznaku formácie. Nastavili si zameriavače (u FW-190 revi 16b). Nepriateľský zväz bol na dosah. Po chvíli ticha sa ozval veliteľ: „Už ich vidím!“ Boli priamo pred nimi v rovnakej výške a križovali ich dráhu. Tento raz však neboli sami! Nad bombardérmi sa odrážali kondenzačné čiary stíhacieho doprovodu. Nebolo ich síce veľa, ale bolo treba zaútočiť skôr, než Američania stihnú zakročiť. Nemecký stíhač minul dve skupiny bombardérov a až za treťou sa otočil a zaútočil zozadu. Pridal plný plyn, páku pevne držal v rukách a zameral na približujúci sa bombardér. Stlačil spúšť a jeho Focke-Wulfom sa zatriasol. 20mm kanóny v jeho krídlach posielali na bombardér smrtiacu radu striel. Bombardér dostal radu zásahov a po chvíli klesol dole v oblaku dymu. Prvý zostrelený! Letecké predstavenie sa mohlo začať. Americkí strelci v bombardéroch čakali pri guľometoch na postaveniach, boční strelci stáli pri otvorenom výklenku, Huni na 3 hodinách! Strelec z hornej veže vypálil krátku dávku, no minul. Od výkriku neuplynulo ani 10 sekúnd a Liberátorom (B-24) už prudko šklbe, začína horieť a veliteľ prikazuje posádke, aby vyskočila. Tento raz mali šťastie, na zemi ich zajali príslušníci nemeckej polície. Stíhačky ďalej agresívne napádali bombardéry a straty začínali stúpať. Zadnému strelcovi B-17tky sa podarilo zostreliť jednu ME-109, no po chvíli si jeho bombardér zobral na mušku dve ME-109, ktoré boli rozhodnuté pomstiť kamaráta. Bombardér mal zasiahnutý motor, odpojil sa od zväzu a bol nechaný napospas nemeckým stíhačkám. Americké bombardéry boli ťažko napádané a ich sprievod bol zatiaľ veľmi malý. Navádzacou chybou sa sprievodné stíhačky oneskorili o 40 minút, tento čas stačil na to, aby nemecké stíhačky spravili Američanom ťažké straty. Boje pokračovali ďalej. Me-109 nemeckého pilota útočil na B-17tku, no bol to len nováčik a útok nezvládol. Došlo k stretu s bombardérom, utrhol zadnú časť chvostu a vyskočil. Pod padákom uvidel, že bombardér zostrelil. Boje sa preniesli nad územie Slovenska. Jedna B-17 padla pri Rožňave a ďalšia pri Trenč. Tepliciach. Ako sa zväz blížil k cieľu, hustla aj paľba fľaku. Bolo 13:00. Bombardéri boli nad cieľom, paľba fľaku bola veľmi intenzívna – dobrá posádka dokázala vystreliť 10-20 rán za minútu, šlo sa o kanón ráže 88mm. Posádky zhadzovali bomby a otáčali sa domov. Na ceste domov sa konečne ukázali sprievodné stíhačky a chránili stroje pri návrate domov. Dnešná misia bola veľmi náročná a straty na obidvoch stranách vysoké. B-24 zasiahnutý Flakom
Zhrnutie: 15. letecká armáda stratila 30 bombardérov a 10 sprievodných stíhačiek. Nemci stratili 26 strojov. Vyhodnotenie bombardovania sa ukázalo ako uspokojivé, no Nemci dokázali spôsobené škody rýchlo napraviť. Letecká vojna nad Nemeckom pokračovala až do konca vojny v roku 1945 a výrazne ovplyvnila produkciu nemeckého vojnového priemyslu. Nie nadarmo obetovalo veľké množstvo mužov životy pri odvážnych akciách. Letka Mustangov (P-51)
17. december nám ukazuje, že tieto boje sa dotkli aj nášho územia a našich životov (napr. bombardovanie rafinérie Apollo). Česť ich pamiatke!
Článok zachytáva situáciu laicky a nesnaží sa o dokonalú interpretáciu.
Niektoré bombardéry sa vracali domov takto poškodené
Zdroje: Najväčšia letecká bitka nad Protektorátom: Zbynek Válka , nakladateľstvo Votobia 2004
Celá debata | RSS tejto debaty